Vianoce
Vianoce sú najkrajšie sviatky. Prejavujú sa v nich oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista. V tento deň sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo zdravie, úspechy, budúca úroda i osobný život. Do domu nesmela vstúpiť cudzia žena, pretože to znamenalo nešťastie. Zlým znamením bolo aj to, ak bolo potrebné niečo si požičať.Nešťastie prinášali aj črepy, preto si gazdinky pri varení dávali pozor, aby niečo nerozbili. Pôst končil prvou hviezdou na oblohe. Ľudia po celý deň kontrolovali svoje chovanie, pretože ako prežije tento deň, taký bude mať aj budúci rok. Kto v tento deň ráno pred jedlom kýchol, dožije sa vysokého veku. Na Štedrí deň sa nesmelo prať, ani sušiť prádlo, pretože ten, koho prádlo sa sušilo, mal skoro umrieť. Gazdiné piekli vianočné pečivo ešte pred svitaním, aby mali pre koledníkov. Ak miesili cesto na chlieb, ruky si utierali o ovocné stromy, aby v budúcom roku dobre zarodili.Zvyšky z upečeného pečiva hádzali sliepkam, aby mali dobrú znášku vajec. Zvykli sa piecť aj figúrky zvierat, ktoré gazda zavesil na stajne, aby dobre prospievali. Tradičné boli aj kysnuté koláče. Dostatok pečiva bol predzvesťou hojnej úrody. Cez deň sa jedlo veľmi málo, zväčša bezmäsité jedlá, no často sa držal tradičný prísny pôst. Gazda sa staral o zvieratá, aj pre nich bolo nachystané najlepšie jedlo. Tradovalo sa , že o polnoci zvieratá rozprávajú ľudskou rečou. Gazda ráno priniesol vianočný stromček, ktorý sa ozdobil slamenými ozdobami, orieškami a sušenými jabĺčkami. Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky s medom, krížik, sviečky, orechy,cesnak, aby bol každý zdravý, chlieb a ovocie, mak a šošovica, aby ich vši a blchy nehrýzli. Prestieralo sa aj pre mŕtvych, pretože sa verilo, že môžu zdieľať šterdovečernú večeru spolu so živými. K tomuto zvyku sa viaže zákaz zametania, aby sa nevymietli duše mŕtvych. V tento deň sa taktiež nepriadlo a netkalo, aby bola dobrá úroda v ďalšom roku. Pri štedrovečernom stole nesmel nikto sedieť oproti dverám na ulicu, nesmel kýchnuť, ani hlasno zavolať, aby si ho smrť nenašla. Na stole mali byť všetky dopestované plodiny. Pre chudobnejšie rodiny sa podávala kaša, varený hrach, či šošovica, kapustnica s hríbmi, varené cestoviny, varieval sa prívarok z hrušiek a zo sliviek. Tí bohatší mávali rybu. Kosti z nej dávali na jeden tanier a potom ich zakopali pod jabloň v ľanovom obrúsku. Zo stola sa nesmelo nič vyhodiť. Odkladali sa aj omrvinky, ktorými potom počas roka liečili chorý dobytok. Ak gazdiná vlastnila sliepky, nesmela pri štedrovečernom stole obsluhovať, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec. Pod stolom zvykla byť sekera. Verilo sa, že keď na ňu niekto vyložil nohu, v budúcom roku bude šťastný. Uložená tu bola aj slama a zrno, aby bola dobrá úroda.Nohy stola boli obopnuté reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny. Pod obrus sa zvykli dávať korunky, aby rodina nezostala v biede. Nad stolom visel slamený veniec, aby aj v ďalšom roku bola bohatá úroda. Vianočné jedlá predstavovali osobitnú úctu. Pred večerou matka urobila medom deťom krížik na čele, aby boli ku všetkým milí. Od stola nesmel nikto odísť, lebo by priniesol nešťastie. Po večeri sa od stola nesmelo odísť s plným žalúdkom len naoko, pretože to značilo vystavenie rodiny nebezpečenstvu. V katolíckych rodinách sa mäso jedlo až po polnoci. Ako tradičné menu sa dodnes zachovali makové pupáčiky, hubová kapustnica, podáva sa zemiakový šalát s rybou. Po večeri bývalo zvykom rozkrojiť jablko a podľa tvaru jadrovníka sa predpovedal prítomným ich osud. Ak mal tvar hviezdy, znamenalo to šťastie a majetok. Ak mal tvar kríža, očakávala sa choroba,ba aj smrť. Červivý jadrovník predpovedá chorobu a smolu. Ak v jadrovníku chýbalo jadro, niekto z členov rodiny odíde. Potom sa jablko rozdelilo na toľko dielov, koľko je členov rodiny, aby v budúcom roku nezablúdili. Jadrá z jablka sa zvykli hádzať do vody. Hádzalo sa 12 jadier a podľa toho, koľko ich vyplávalo, znamenalo počet suchých mesiacov v budúcom roku. Medzi ďalšie tradície patrili plávajúce sviečky v škrupinách z orechov. Komu sviečka odplávala ďaleko, čakala ho cesta do cudziny. Komu sa škrupina potopila, ten mal zomrieť. Sledoval sa aj plameň sviečky. Ak sa ku niekomu nachýlil, ten mal do roka zomrieť. Slobodné dievčatá zvykli hádzať topánky za hlavu. Ak spadla špičkou ku dverám, dievča malo odísť z domu. Zvykla sa aj predpovedať budúcnosť z liateho olova.
V katolíckych rodinách Štedrý deň končil polnočnou omšou. Po štedrej večeri si všetci pozreli darčeky a potom už ožíval život na dedine. Mládež chodila spievať pod okná koledy. Veľkým zážitkom býval príchod betlehemcov. Mnohé vinše sa tradujú dodnes.