Veľká noc
Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Veľkkonočný týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev pripomína dni utrpenia a smri Ježiša Krista. Na Kvetnú nedeľu si nosia ľudia bahniatka do kostola, ktoré im kňaz posvätí modlitbami. Potom si ich založili na povale alebo rámy obrazov, aby ich chránili pred búrkami. Prútiky sa dávali aj do prvej brázdy a vyháňali nimi dobytok na pašu. Na Zelený štvrtok a Bielu sobotu sa chodili umývať pred ranným zvonením do potoka. Dievčatá verili, že budú mať sviežu pleť, nebudú mať pehy a ak si v potoku umyjú aj vlasy, budú im rýchlejšie rásť. Veľkonočnú vodu dávali do základov nových domov, kropili nimi stajne, keď sa krava otelila. Gazdiná pred východom slnka musela poumývať všetok riad, najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. museli poriadne vyzametať, aby sa muchy v domoch nezdržiavali. Koňom sa zvykli viazať červené mašle do chvosta. Mali ich chrániť pred urieknutím. Ak chovali kravu, pysk jej namazali slaninou, aby sa nezdula a trikrát oplieskali mužskými nohavicami, aby bola plodná. Dobytok v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom. To všetko ich malo chrániť pred strigami a ich čarami. Dvere stajní natierali kolomažou alebo cesnakom. Gazdovia na Veľký piatok robili značkovanie oviec, pretože verili, že menej cítia bolesť a rany sa rýchlejšie zahoja.Čarodejnícku atmosféru tohto obdobia využívali aj vydaja chtivé dievčatá. Do vody hádzali vetvičky a ak sa vetvička dostala do víru, dievča sa malo vydať mimo svojej obce.
Na Veľký piatok sa zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso. Varili sa strukoviny a šúľance s makom, jedli sa ryby a zemiaky s kyslou kapustou. Podľa tradícií ľudia, ktorí trpeli chorobami a neduhmi, sa chodili umývať do potoka, pretože voda v potoku mala zázračnú silu a pôsobila na rany.
Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu jedál. Varila sa bravčovina a šunka. Masť zo šunky sa odkladala na liečenie rán a na hadie uštipnutie. Vo viacerých rodinách sa pripravovalo jahňa. Doteraz to zostalo tradíciou, ale pripravuje sa pečené jahňa z cesta. Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa rozpaľoval na Bielu sobotu. Mal magicko ochrannú silu. Popol sa sypal na oziminy, aby ich nezničili búrky. V tento deň sa sialo a sadilo.
Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu. Obradové veľkonočné jedlá sa pripravovali do košíka a brali sa na svätú omšu, kde ich posvätili . Stolovanie v tento deň bývalo bohaté. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Potom nasledovalo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Jedli sa aj omrvinky, aby nebola ohrozená úroda. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Na Veľkonočnú nedeľu bola aj zábava pre mládež.Najväčším sviatkom mládencov bol Veľkonočný pondelok, kedy sa chodilo po domoch, kde mali dievčatá, aby ich mohli chlapci pooblievať čerstvou, studenou vodou, ktorá mala byť symbolom zdravého života. Mládenci nešetrili vodou a veru niektorá dievčina dostala poriadnu dávku vody. V niektorých oblastiach bývalo zvykom, že k oblievačke sa pridalo aj šibanie dievčat pleteným korbáčom. Odmenou boli ručne maľované kraslice a koláče.