Barbora
" Svätá Barbora, ťahá sane do dvora ", " Po svätej Baruši, dávaj pozor na nos aj uši". Z počasia v tento deň ľudia zvykli predpovedať počasie na nasledujúce dni , lebo vraj aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc. Keď ovocinári videli srieň na stromoch, tešili sa na dobrú úrodu. Na bohatú úrodu sena sa tešili aj hospodári, ak ráno bola srieň na lúkach.
Svätá Barbora sa taktiež odmietla vzdať kresťanstva, preto bola mučená a nakoniec zomrela. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darčeky. Tie poslušné dostali sladkosti a neposlušné metličky. Svätá Barbora je patrónkou baníkov. Za svoju ju považujú aj hrobári, zvonári, stavebníci, hutníci a delostrelci.
V tento deň sa nesmelo šiť, priasť ani párať, aby sa im neklal dobytok. V predvečer chodievali po domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat, na hlavách mali biele šatky, v rukách držali košík so sladkosťami alebo metlu, či krídlo z husi. Keď prišli do domu, symbolicky ho povymetali. Svoj príchod ohlasovali hlasným búchaním na okno. Spolu s rodinou sa pomodlili a pokračovali k susedom. Dodnes zachovaný zvyk je rezanie čerešňových konárikov, ktoré vo váze zakvitli na Štedrý večer. Dievčatá ich nosili na polnočnú za pásom. Ak jej ju zobral mládenec a dal si ju za klobúk, týmto jej vyznal lásku. Dievčatá si zvykli odrezať aj viac halúzok. Na každú priviazali meno chlapca a ktorá halúzka najskôr zakvitla, meno chlapca znamenalo jej vyvoleného.